Zdroje živín pre akváriové rastliny
Čo rastliny potrebujú pre svoj rast?
Pri rastlinnej akvaristike nepochybne hovoríme o jednom zo základných pilierov, pokiaľ ide o živiny pre rastliny.
Okrem niekoľkých druhov rastlín s extrémne širokou toleranciou väčšina akváriových rastlín vyžaduje viac, než môže poskytnúť bežné akvárium, ktoré sa sústreďuje najmä na chov rýb bez špeciálneho hnojenia pre rastliny.
V tomto článku sa pokúsim rozviesť zdroje, z ktorých môžu rastliny čerpať a využívať živiny pre svoj rast.
„Mikroelement-EDTA komplexy sú stabilné aj pri vysokom pH.
(Tabľka uvádza aj vápnik a horčík medzi mikroelementami,
no v skutočnosti ich zaraďujeme medzi mezoelementy alebo, podľa novšej nomenklatúry, medzi sekundárne makroelementy.)”
Voda z vodovodu
Mnohí by nepredpokladali, že aj voda z vodovodu môže poskytnúť dôležité živiny pre rastliny. Niekedy obsahuje prospešné živiny, no aj „škodlivé“ prvky, ktoré v rastlinnej akvaristike skôr obmedzujeme, aj keď sa môže jednať o esenciálne prvky.
Mangán: Menej dôležitý prvok, no pre rastliny stále nevyhnutný. Pomocou prípravkov na úpravu vody (s obsahom „ťažkých kovov“) sa môže stať pre rastliny dostupným, no v oxidatívnych podmienkach je bežne nedostupný.
Amónium: Primárny zdroj dusíka pre rastliny. To, čo rastliny nevyužijú, sa premení na dusičnany, ktoré predstavujú ďalší dôležitý zdroj dusíka. Takto sa do akvária dostáva len malý podiel dusíka, a jeho vyššie koncentrácie môžu byť toxické pre ryby aj rastliny.
Dusitany: Podobne ako amónium, dusitany sú pre rastliny menej vhodným zdrojom dusíka a pre ryby toxické.
Chemická spotreba kyslíka (CHSK): Predstavuje obsah oxidovateľných organických látok, ktoré sa po rozklade môžu stať zdrojom živín pre rastliny. Nešpecifikuje ich pôvod ani zloženie.
Dusičnany: Najväčší zdroj dusíka v akváriu. Prítomnosť dusičnanov vo vode môže byť nežiadúca, pretože hnojivá pre rastliny s nimi nepočítajú, čo môže narušiť pomer živín.
Chloridy: Nezamieňať s toxickým chlórom (Cl2). Ide o živiny, ktoré pokrývajú potrebu chlóru pre rastliny.
Sírany: Hlavný zdroj síry pre rastliny. Väčšinou plne pokrýva ich potrebu.
Tvrdosť vody: Zahŕňa vápnik a horčík – kľúčové mezoelementy pre rastliny. Pri použití vody z vodovodu väčšinou nie je potrebné ich dodávať zvlášť.
Meď, bór: Mikroelementy, ktoré rastliny nedokážu priamo využiť, no prípravky na úpravu vody ich môžu premeniť na využiteľné formy.
Selén: Pre väčšinu rastlín neesenciálny, no pre niektoré druhy môže byť prospešný.
Substrát
Je na rozhodnutí akvaristu, či ho použije. Niekto sa spolieha na bežný štrk bez živnej vrstvy.
Existujú dva typy živného substrátu pre akváriá:
Substráty obsahujúce len mikroelementy a draslík (zvyčajne na báze ílu).
Komplexné substráty obsahujúce aj makroelementy (N, P), ktoré sa častejšie používajú vo veľkých aquascapingových projektoch.
Niektorí akvaristi používajú aj rôzne druhy zeminy pre rastliny a záhradkárstvo. Takýto substrát môže obsahovať podstatne viac živín než typické akvaristické substráty, čo môže predstavovať vyššie riziko, ale aj potenciál pre dlhodobý a sebestačný rast rastlín.
Umelé hnojivá
Najdôležitejší zdroj živín pre rastliny v akváriách. Obsahujú všetky potrebné makro- aj mikroelementy a dokážu úplne nahradiť živiny zo substrátu.
Existujú štyri základné typy:
Hnojivá obsahujúce len mikroelementy (neodporúča sa používať samostatne).
Mikroelementy + draslík – ideálne pre rastliny v bežnom akváriu s rybami.
Makroelementy (N, P, K) – určené pre silne osvetlené akváriá s vyššou spotrebou živín, vyžadujú aj dodatočné mikroelementy.
Komplexné hnojivá – obsahujú mikro- aj makroelementy, no nedajú sa meniť ich pomery.
Pri hnojivách je dôležitý aj vplyv pH. Makroelementy sa dobre vstrebávajú pri bežnom pH akvária, kým mikroelementy vyžadujú vhodné pH a cheláty (EDTA, HEEDTA, DTPA), aby ich rastliny dokázali využiť.
V zásade potrebujú svetlo a anorganické živiny. Anorganické živiny sa dajú rozdeliť do troch hlavných skupín:
Organogénne prvky: Živiny, ktoré tvoria väčšinu hmoty rastliny. Patria sem tri prvky: C, O, H. Kyslík a vodík môže rastlina ľahko čerpať z vody (H2O). Uhlík je už zložitejšia otázka – malé množstvo je síce prítomné v každom akváriu a je nevyčerpateľným zdrojom, ale jeho reálna dostupnosť môže byť problematická.
Makro- a mezoelementy: N, P, K, Ca, Mg, S. Rastliny ich potrebujú vo väčšom množstve, tvoria niekoľko percent zo sušiny rastliny.
Mikroelementy: Mn, Cu, Mo, Zn, Cl, B, Fe. Tvoria len nepatrné percento zo sušiny rastliny, no pre správne životné procesy rastliny sú nevyhnutné.
Pasívne zdroje živín v akváriu
Najskôr sa pozrime na tie zdroje, ktoré sa na výžive rastlín podieľajú „pasívne“, teda sa vyskytujú v každom akváriu.
Rybí trus
Vďaka javu nazývanému „chemická uniformita“ obsahuje rozkladajúci sa rybí trus takmer všetky živiny potrebné pre rastliny. Problém je v ich dostupnosti a pomeroch. Mikroelementy nedokážu rastliny čerpať z vody, pretože sa v oxidačných podmienkach menia na nedostupné formy.
Tieto živiny sa stávajú dostupnými pre rastliny, keď sa rybí trus dostane do substrátu, kde sa v anoxických a ďalších špecifických podmienkach premení na formy, ktoré rastliny dokážu využiť.
Z troch najdôležitejších makroelementov (N, P, K) obsahuje rybí trus najmä dusík a fosfor, a to viac dusíka, keďže živočíšne bielkoviny obsahujú 2–3-krát viac dusíka než rastlinné.
Draslík je v rybom krmive zastúpený menej, pretože jeho hlavnou zložkou je rybia múčka, ktorá obsahuje nízke množstvo draslíka. Pre rastliny vyžadujúce vyššie dávky draslíka je jeho dodatočné pridávanie nevyhnutné.
Vápnik a horčík z krmiva pre ryby môžu byť pre rastliny relevantné len v extrémne mäkkých vodách.
Aktívne zdroje živín pre rastliny
Po pasívnych zdrojoch sa pozrime na tie, ktoré aktívne dodávajú esenciálne živiny pre rastliny.
„V bežne dostupných rastlinných hnojivách sa železo nachádza vo forme komplexov (Fe-EDTA, Fe-HEEDTA, Fe-DTPA), ktoré pri vyššom pH (nad 8–8,5) podľa skúseností strácajú svoju účinnosť.”
Prehľad zdrojov živín
Dusík (N): rybí trus, živný substrát (komplexný), tekuté hnojivá, prípadne voda z vodovodu.
Fosfor (P): rybí trus, živný substrát (komplexný), tekuté hnojivá, prípadne voda z vodovodu.
Draslík (K): živný substrát, tekuté hnojivá.
Vápnik (Ca): voda z vodovodu, rybí trus, (zriedka hnojivá), vápenaté kamene.
Horčík (Mg): voda z vodovodu, rybí trus, niektoré mikroelementové hnojivá.
Síra (S): voda z vodovodu, tekuté hnojivá, rybí trus.
Mikroelementy (Fe, B, Zn, Mo, Mn, Cl, Cu): tekuté hnojivá, živný substrát, rozkladajúci sa rybí trus.
Uhlík (C): zo vzduchu, pomocou CO2 dávkovania alebo pomocou prípravkov na báze glutaraldehydu.
pH a príjem živín
Schopnosť rastlín prijímať živiny je závislá od pH. Kým makroelementy (N, P, K, S, Ca, Mg) sa pri bežnom pH akvária dobre vstrebávajú, pri mikroelementoch môže byť problém s ich dostupnosťou. Cheláty (EDTA, HEEDTA, DTPA) pomáhajú udržať ich vo forme prístupnej pre rastliny.
Ďalším problémom je, že pri vyššom pH sa niektoré živiny (napr. železo) menia na menej dostupné formy. Železo v reduktívnych podmienkach (Fe2+) rastliny ľahko prijímajú, no pri prítomnosti kyslíka sa mení na takmer neprístupné železo (Fe3+). Rastliny ho zo substrátu dokážu uvoľniť tak, že korene vylučujú kyseliny, čím znižujú pH v bezprostrednej blízkosti a uvoľňujú železo do prístupnej formy.
„Keďže každý graf ukazuje iný priebeh krivky, je ťažké presne určiť stabilitu pH pre jednotlivé cheláty železa.”
„Vplyv pH na príjem živín”
Pri pH 0–8 sa uhlík vyskytuje vo forme CO2, pri pH 4,8–5 sa objavuje hydrogénuhličitan (HCO3–), ktorý pretrváva do pH 12. Uhličitan (CO3–) sa vyskytuje pri pH nad 8,5.
Rastliny uprednostňujú CO2 ako zdroj uhlíka. V prírode sa prispôsobili aj príjmu HCO3–, no vyžaduje si to viac energie.
Niektoré druhy, napríklad Hemianthus callitrichoides ‘Cuba’, nedokážu takmer vôbec využiť HCO3–, preto sa bez umelého dávkovania CO2 neodporúča ich pestovanie.
Uhlík
Uhlík je pre rastliny kľúčový – je nevyhnutnou súčasťou fotosyntézy. Zo vzduchu sa neustále rozpúšťa do vody a späť sa uvoľňuje, čím sa udržiava jeho rovnovážna koncentrácia.
